November 2012

Genius

14. november 2012 at 16:38 | Siera Nevada |  Hello, miss heels!
Dnes taký menší výpadok mysle na Fashionista... Ani tam nechodievam, možno raz za pol roka zablúdim a teraz toľko super vecí tam bolo, že som z toho musela urobiť pár jednoduchých outfitov.
Sú také.... zvláštne, či ako to nazvať, ale mne sa páčia, takže ma majte radi.

Kochajte sa a učte tej dokonalo geniálnej grafike zo skicára...

More....

Proud of me

13. november 2012 at 14:14 | Siera Nevada |  Everybody talks
Značka: Kašlem na konvenčné veľkosti obrázkov! Chcem Jacka Danielsa!!!

Čudujete sa, kto by už len na mňa mohol byť hrdý? Fajn, len tak ďalej.
Keďže tu teraz príliš nie som, je dosť možné, že ste nestihli postrehnúť moju premenu z normálnej milučkej (srandujem) osôbky na narcisistickú zlú a podlú sviňu. No a zabudla som ešte povrchnú.
Ale kľud, ja som s tým spokojná.

More....

I know

10. november 2012 at 22:00 | Siera Nevada |  Down with the trumpets
Viem, viem, flákam to, ale .... Siera si našla novú závislosť: RPG!! Netešíte sa? Nevadí, prežijem. RPG ma nikdy nejak príliš nebavilo, ale teraz... Vžila som sa do toho proste, aj vďaka skvelým ľuďom a celkovo stránka Elastion je dobre urobená.
Takže ma tu budete asi vídať minimálne. Tešíte sa? Dobre robíte, aj ja by som sa.
Ale toto som chcela.
Vďaka peknej náhode som si spojazdnila Track it v mojej krabici Charliem a objavila vďaka tomu snáď najlepšiu pesníčku na svete.


Ak sa vám nepáči, ste vadní. Alebo ja, vyberte si.

Ball, ball, football

3. november 2012 at 22:20 | Siera Nevada |  Photo finish
Fajn, asi som sa opäť zamilovala do hovadiny, ale....
Lana Del Rey - Summertime Sadness (jej klipy sú dokonalosť sama o sebe)
Tak ale aby sa nepovedalo, rozhodla som sa dať posledný klinec do rakvy. Boli tu kresby, bola tu báseň a teraz sa tešte na fotky. Je mi jedno ako veľmi neviem fotiť oproti niektorým z vás, nemám cvik.
Ono je to hlavne kvôli jednej veci, teda dvom.
1) Náš foťák je doslova a dopísmena debil! Kedysi som tu písala, že má permanentne vybitú baterku, tak okey, klamala som, má ju vybitú len keď ju naozaj treba. Človek si tam totižto všetko krvopotne ponastavuje, alebo sa o to aspoň snaží, ako je to v mojom prípade, a on sa čo potom? Vybije! A čo sa tým stane? Všetko sa zresetuje. Joj, toľkokrát som ho už skoro zhodila odniekaľ, že to už ani nepočítam....
2) Narcisizmus mojich rodičov. Je to až desivé, ako sa oni radi fotia a ja nerada. Žeby som bola fakt adoptovaná? Proste a jednoducho mi vlezú do každého záberu a keď im za to vynadám, zoberú mi foťák (oco mi ho zoberie) a potom skvelo fotia oni (a na polovici fotiek je len môj a mamin zadok, lebo on sa vlečie ako....)
Ale konečne fotky.


Dancing in the bright lights

1. november 2012 at 9:50 | Siera Nevada |  Children of Meduza

Tak na začiatok vám chcem poďakovať za tie dlhé komentáre k predchádzajúcemu článku :) Pre mňa samu nie niekedy umenie prečítať niečo tak dlhé a nudné a ešte to okomentovať, takže si to vážim.
Nejak neviem čím to je, ale v poslednej dobe sa mi nejako extra blogovať nechce, čo sa trošku aj odráža na mojej aktivite, ale nevadí. Začiatočný šialený mesiac mám za sebou, takže si už môžem dovoliť spomaliť.
Teraz som tu dala ten obrázok na začiatok a pristihla som sa pri tom, ako sa naň usmievam. Páči sa mi to teplo, ktoré z neho vyžaruje... Fajn, už mi zasa hrabe!
Asi pred týždňom som počúvala hudbu a zrazu som sa rozhodla napísať báseň. Som na ňu celkom hrdá, pretože mi ju pochválila jedna osoba, ktorá... proste ku nej mám rešpekt. Moc sa to nerýmuje, ale čím ďalej, tým viac si na to začínam zvykať.

More...