Three, two, one - blackout!

10. october 2012 at 18:59 | Muse |  Children of Meduza

Asi som to trochu v škole prehnala a zapojila sa do príliš veľa vecí, pretože teraz mám toho toľko urobiť že... Radšej si to zapíšem, takže:

1. 5 obrazov na tému ľudské práva,
2. záložku do knihy na UMK!!
3. nakresliť Eifellovku,
4. naučiť sa nádherňajs (kto videl Alicu vie, a prečo to musím urobiť... ani sa nepýtajte :D )
5. dejepisná olympiáda, rozhovory, prieskum....
6. nemecká olympiáda - témy,
7. 3 prezentácie do školy...

Asi sa vám to nechce čítať, ale ja by som to potom zabudla, tak preistotu.
Možno sa to takto nezdá moc, ale aj tá, s prepáčením, postratá záložka mi zabije pol dňa, pretože naša učiteľka je... mierne náročná. Dnes nám celú hodinu ukazovala výtvory iných žiakov. Bolo ich asi sto a páčil sa jej... jeden!
A kvôli tomuto všetkému + normálne učenie zo dňa na deň, sa mi nechce vôbec nad ničím rozmýšľať a tak tu zasa pribudne jedna moja básnička. Hej, som narcis, ale táto sa mi páči (asi ako jediná, aj keď jeden rým mi tam škrýpe riadne...). Ale písala som ju o piatej ráno na mobile, poháňaná len veľkou dávkou kofeínu a miernej poblúznenosti k istej osobe, takže ju asi ani nepochopíte, ale... čo už :)



Oči sa mi zatvárajú, ale spať sa nedá
Nervy hlasno burácajú, kto to všetko predá?
Oči ako opona, zavriem ich a koniec,
Slzy už nepomôžu, ani plný hrniec.
Preto stále snažím sa nepodľahnúť túžbe
Moje srdce je celkom v tvojej krutej službe.
Zahrávaš sa s ním jak chceš, nechápeš, že trpím
Keby som tak mohla ja, tiež to tvoje zdrapím....
Nepočujem tvoje slová, ktoré viac jak britvy rania
Ponáram sa viac a viac do tohto šibnutého zdania
Možno nechcem, možno chcem, zmätená som veľmi
Prečo však už viac nechcem zostať len priateľmi?
Táto krátka ilúzia mojej hlúpej mysle
Priznám sa, že páči sa mi niečo na jej zmysle.
Koniec noci blíži sa, za chvíľu je ráno
Namietať už nemôžem, poviem proste áno
Zajtra na to zabudnem, veď neboli to slová moje,
A už teraz dobre viem, že vzdáš sa ty bez zbroje.
Stačí určiť našu cenu, cenu za tie spomienky
Predáme ich hocikomu, nedáme mu podmienky.
Chceme sa ich rýchlo zbaviť, nech neťažia na srdci,
Nebudeme pre seba viac ako v šachu pešiaci.
Naozaj už musím ísť, šmahom viečok rozplynúť,
Čo sa nikdy nestihlo medzi nami vyvinúť

fajnový song, aj keď Emeli Sandé nemám rada odkedy som moderovala jednu hovadinu a stále dookola tam hralo Next to me...

P.S.: fotka na začiatku nie je z netu, kamoška mi je len fotogenická :D

 

2 people judged this article.

Comments

1 Lucí Lucí | Web | 10. october 2012 at 21:49 | React

pěkný blog:)

2 Infinity Infinity | Email | Web | 10. october 2012 at 21:49 | React

Ta básnička je nádherná! :) Opravdu se ti moc povedla, tleskám. :))
Fotka je také moc povedená a písničku si hned dávám mezi mé oblíbené. :))

3 Nerol Nerol | Email | Web | 11. october 2012 at 9:37 | React

Myslím že teraz ti pomôže tak: Good luck! :D máš toho fakt veľa a tú "jemne" náročnú učiteľku ti fakt nezávidím. A veľmi pekná básnička! :) a aj tá fotka! ^^

4 Latoya la Décés Latoya la Décés | Web | 11. october 2012 at 11:33 | React

No, jj to já ráda informuju lidi, o tom o čem ví ¨, že ještě neví! :DD
kruci těch úkolů, na to by se jeden
raději vys..
mám toho taky dcl, hodně...ale sem líná se do toho všeho pustit:DD

5 Mišule Mišule | Web | 11. october 2012 at 21:15 | React

Děkuju moc za komentář :)

6 Nikka ♥ Nikka ♥ | Web | 11. october 2012 at 21:41 | React

Ty jo, nechápu jak se to dá zvládnout :O pro mě by byla těžká 1 prezentace :D

7 Lia Lia | Web | 14. october 2012 at 14:45 | React

veľmi pekná básnička a aj fotka :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement